História katedry

Katedra matematiky prešla počas svojej vyše 50-ročnej existencie veľkými zmenami, pokiaľ ide o personálne obsadenie, úlohy zamerané na vzdelávanie a najmä o publikačné výstupy, vedecko-výskumnú činnosť a kvalifikačný rast.

Prvým pracoviskom vysokoškolských učiteľov matematiky v B. Bystrici bola Katedra matematiky a fyziky na Vyššej pedagogickej škole v B. Bystrici. Cieľom tejto školy bola príprava kvalifikovaných učiteľov pre 2. stupeň základných škôl a jednou zo špecializácií bola aj kombinácia matematika – fyzika. Štúdium bolo 2-ročné. Vyššia pedagogická škola bola zriadená vládnym nariadením č. 66/53 od 1.9.1954 a Katedra matematiky a fyziky bola vytvorená pod vedením Gabriela Černého už v školskom roku 1954-55. V prvom školskom roku mala katedra len dvoch interných pracovníkov, jeden vyučoval matematiku a druhý fyziku. V tomto období nebola snaha zabezpečiť vyučovanie v plnom rozsahu internými pracovníkmi.  Na Vyššej pedagogickej škole v značnom rozsahu využívali externých učiteľov. Preto aj v nasledujúcich školských rokoch mala Katedra matematiky a fyziky len dvoch interných učiteľov matematiky, jedným bol už spomínaný G. Černý a druhým bol Karol Lieskovský. Po odchode G. Černého na Banícku fakultu VŠT Košice, bol vedením katedry poverený fyzik Andrej Grega a matematiku prišiel vyučovať Jozef Adamča.

Úspechy v  príprave učiteľov pre 2. stupeň ZŠ a smerovanie k systematickej vedecko-výskumnej činnosti katedry boli v r. 1959 prerušené. Vyššie pedagogické školy boli totiž zrušené a nahradené pedagogickými inštitútmi, na ktorých už nemalo prioritu vzdelávanie, ale výchova socialistických učiteľov. Katedra matematiky a fyziky bola zrušená a učitelia matematiky boli zaradení na Katedru polytechnickej prípravy. Prechod učiteľov na túto katedru bol spojený s politickými previerkami a K. Lieskovský ideologické kritériá nesplnil. Za vedúceho katedry bol vymenovaný Vojtech Oloch, ktorý v tom čase nemal ukončené ani úplné stredoškolské vzdelanie. Zriadenie inštitútov malo však aj pozitívnu stránku. Bola to snaha zabezpečiť pedagogický proces v plnom rozsahu internými pracovníkmi. Už vo februári 1960 prišli na katedru s cieľom vyučovať matematiku Ondrej Gábor a Pavel Kršňák, ktorý od 1.9.1960 bol vedúcim obnovenej Katedry matematiky a fyziky. V r. 1961 sa katedra rozšírila o ďalších dvoch matematikov, čím sa utvorili predpoklady pre utvorenie samostatnej Katedry matematiky od 1.9.1962. Jej prvým vedúcim bol nepretržite 20 rokov P. Kršňák.

Významným medzníkom v súvislosti s profiláciou Katedry matematiky bolo zriadenie Pedagogickej fakulty v B. Bystrici od 1.9.1964. Prioritou na tejto vysokej škole už nebolo len plnenie pedagogických úloh, ale aj vedecko-výskumná činnosť a s ňou súvisiaca publikačná činnosť a dôraz sa kládol na kvalifikačný rast. Napríklad v roku 1968 bolo viacerým pracovníkov fakulty pozastavené zvyšovanie mzdy pre nedostatočné publikačné výstupy a nepripravenosť na štúdium v externej ašpirantúre.  Napriek tomu pracovníci Katedry matematiky venovali veľa času aj mimoškolskej práci. Na katedre bolo od príchodu Ľudmily Berackovej v r. 1961 organizačné centrum matematickej olympiády, veľmi úzka bola spolupráca katedry s okresnými pedagogickými strediskami a s Krajským pedagogickým ústavom v B. Bystrici a niektorí pracovníci katedry vyučovali na detašovaných banskobystrických pracoviskách iných vysokých škôl.

Pokiaľ ide o vedecko-výskumnú činnosť, tá bola do roku 1970 v podstate zameraná na didaktiku matematiky. Po roku 1970 viacerí členovia katedry začali navštevovať vedecké semináre na Prírodovedeckej fakulte UK a Matematickom ústave SAV v Bratislave, čo sa koncom 70-tych rokov a najmä v 80-tych rokoch prejavilo ako v publikačných výstupoch vo vedeckých časopisoch, tak aj v kvalifikačnom raste. Spolupráca s pracoviskami Prírodovedeckej fakulty UK a Matematického ústavu SAV v Bratislave bola pre katedru neoceniteľným prínosom, lebo do roku 1968 prichádzali na katedru výlučne ambiciózni stredoškolskí učitelia. Neskôr však prichádzali aj čerství absolventi vysokých škôl, väčšinou úspešní účastníci ŠVOČ (Študentská vedecká a odborná činnosť). Do roku 1992 neprišiel z inej vysokej školy ani jeden pracovník s vedecko-pedagogickou hodnosťou. Prvé docentské menovacie pokračovanie úspešne ukončil na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach v r. 1977 vedúci katedry P. Kršňák a koncom 80-tych rokov už bolo na katedre 5 docentov a 1 profesor.

Dôležitým medzníkom na Pedagogickej fakulte v B. Bystrici bol šk. rok 1978/79, od ktorého pripravujeme nielen kvalifikovaných učiteľov základných škôl ale aj učiteľov stredných škôl. Významnú pomoc vtedy poskytli katedre Beloslav Riečan a Štefan Znám (v tom čase docenti Prírodovedeckej fakulty UK), ktorí sa dva roky podieľali na výučbe interných aj externých študentov v B. Bystrici. Spomínaná zmena bola podnetom na značné personálne výmeny na Katedre matematiky. V tomto období bolo v súvislosti so zmenou učebných osnov potrebné zabezpečiť aj výučbu niektorých predmetov v počítačovej učebni. Pod zriadenie prvej takejto učebne sa začiatkom 80-tych rokov v značnej miere podpísal vtedajší vedúci katedry Pavol Hanzel.

Po príchode Jána Koleničku v r. 1977 z Elektrotechnickej fakulty VUT v Brne sa aktuálnou stala aj úloha vytvoriť personálne a materiálne predpoklady pre zriadenie samostatnej katedry informatiky. Úloha bola úspešne ukončená v r. 1989, kedy 5 členov Katedry matematiky prešlo na novozriadenú Katedru počítačov Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici.

Po vzniku Univerzity Mateja Bela v B. Bystrici (UMB) 1.7.1992 bola Pedagogická fakulta rozdelená na dve učiteľské fakulty, Fakultu humanitných a prírodných vied UMB a Pedagogickú fakultu UMB (Fakulta humanitných a prírodných vied sa v roku 1995 rozdelila na dve fakulty, Fakultu humanitných vied a Fakultu prírodných vied). Z dôvodu zachovania podielu matematiky v príprave učiteľov pre 1. stupeň ZŠ prešlo sedem členov katedry na Pedagogickú fakultu UMB, kde bola zriadená Katedra matematiky. Táto zabezpečovala nielen vzdelávanie učiteľov pre 1. stupeň ZŠ, ale aj pre 2. stupeň ZŠ. V roku 2008 vedenie UMB v rámci reštrukturalizácie univerzity presadilo zrušenie Katedry matematiky na Pedagogickej fakulte UMB a všetci jej pracovníci boli preradení na Katedru matematiky Fakulty prírodných vied UMB. V roku 2010 dvaja z nich spätne prešli na Pedagogickú fakultu na Katedru elementárnej a predškolskej pedagogiky s úlohou vyučovať na Pedagogickej fakulte matematiku.

V 90-tych rokoch sa prejavila na katedre snaha, aby popri existujúcom učiteľskom štúdiu matematiky bol otvorený aj neučiteľský študijný program z odboru Matematika. Iniciátorom týchto snáh bol docent Alfonz Haviar. V tom čase síce už bola katedra uznávaným vedecko-výskumným pracoviskom v oblasti teoretickej matematiky, ktoré malo plodnú spoluprácu s mnohými zahraničnými vysokoškolskými pracoviskami a vedeckými ústavmi, a ktorého pracovníci publikovali v renomovaných zahraničných časopisoch, na katedre však nebol človek s titulom profesor v odbore Matematika, čo bola nevyhnutná podmienka pre akreditáciu študijného programu v odbore Matematika. Po príchode profesora B. Riečana, medzinárodne uznávaného vedca a zanieteného pedagóga, z Matematického ústavu SAV v r. 1997, bola aj táto podmienka splnená. V r. 1999 bola úspešne zavŕšená akreditácia študijného programu Matematická štatistika a finančná matematika v odbore Matematika, aj akreditácia doktorandského študijného programu Matematická analýza. Hlavnými garantmi boli profesor Beloslav Riečan a docent Ľubomír Snoha. Od 1.9.1999 začalo študovať na odbore matematika prvých sedemnásť študentov.

V súvislosti s otvorením študijného programu Matematická štatistika a finančná matematika sa podarilo získať na katedru vyprofilovaného vedca profesora Gejzu Wimmera a ďalších mladých pracovníkov, zameraných na štatistiku a finančnú matematiku.

Za významný medzník doterajšej histórie katedry možno považovať utvorenie spoločného pracoviska Matematického ústavu SAV a Fakulty prírodných vied (presnejšie Katedry matematiky FPV UMB) v r. 2001 pod  názvom Inštitút matematiky a informatiky. Inštitút vedie od jeho založenia profesor Roman Nedela. Spolupráca inštitútu a katedry v oblasti pedagogickej a vedecko-výskumnej je od začiatku veľmi úzka a prospešná pre obidve pracoviská.

V roku 2008 získala katedra aj práva na habilitačné a inauguračné konania v odbore Matematika.

Od r. 1993 vydáva katedra (neskôr v spolupráci s Inštitútom matematiky a informatiky) Acta Universitatis Matthiae Belii, ser. Mathematics. Články v tomto časopise zaznamenávajú referátové časopisy Mathematical Reviews aj Zentralblatt Math.